Pozeral som si staré časopisy zo školy a našiel som túto báseň.
Učiteľa ma poprosila aby som napísal nejakú básničku o láske a viem, že keď som ju písal mal som inšpiráciu...
Ospravedlňujem sa za to, že je dosť amatérsky napísaná ale bolo to asi v 7. ročníku na základnej škole a vtedy mi pripadala dobrá. Keď si ju teraz čítam, vracajú sa mi trochu spomienky. :)
Keď pozriem do tvojich očí,
všetko sa hneď rozžiari.
Stojím láske zoči-voči,
cítim sa ako v raji.
Tvoje oči sťa hviezdy, ktoré na nebi svietia,
avšak, keď padajú dolu,
keď letia,
prajem si aby sme stáli vedľa seba-spolu.
Tvoje vlasy,
sťa dielo Bohyne Krásy.
Vlasy, ktoré musia každého chlapca omámiť,
sním o tom, že ich budem môcť každý deň pohladiť.
Tvoj úsmev sťa západ slnka jasného,
sťa otvorenie srdca krásneho.
Veľa pôvabu, krásy a lásky v sebe máš,
moje srdce unášaš.
Keď ťa vidím,
nechcem byť len kamarát.
Chcem povedať čo k tebe cítim,
mám ťa nadovšetko rád.
Som iba chlapec zaľúbený,
čo myslí len na teba.
V srdci šeptá kútik utajený,
že nemôžem žiť bez teba.
A keď sa s tebou lúčim,
moje srdce plače.
Keď sa k snom chýlim,
myslím na teba zase a zase.
